Bratislava
20. júna (TASR) - Slovenskí vedci vyvinuli inteligentné materiály pre
čistejšiu vodu. Na ich vývoji pracovali uplynulé dva roky v rámci
projektu Aquasys, ktorý je financovaný z plánu obnovy. V priebehu leta
sa projekt finalizuje. Výsledky smerujú k okamžite použiteľným riešeniam
v priemysle, pri odstraňovaní nebezpečných farmaceutických látok z
odpadových vôd či pri monitorovaní životného prostredia v zaťažených
oblastiach. TASR o tom informoval hovorca Slovenskej akadémie vied (SAV)
Jozef Bednár.
Priemysel a poľnohospodárstvo dlhodobo zaťažujú vodné zdroje SR širokým
spektrom kontaminantov. Cieľom dvojročného úsilia výskumníkov bolo
prepojiť tri prístupy do jedného funkčného systému, a to zachytávanie
znečisťujúcich látok, ich následný rozklad a okamžitú detekciu.
„Ambíciou projektu je vyvíjať inteligentné materiály, ktoré spájajú viac
funkcií v jednom systéme. Pracujeme na adsorbentoch, katalyzátoroch a
senzoroch schopných reagovať na rôzne typy kontaminantov a zároveň
použiteľných pri reálnych vzorkách vody,“ vysvetlila koordinátorka
projektu Inna Melnyk z Ústavu geotechniky SAV.
Adsorbenty slúžia podľa vedkyne ako zachytávače, pričom naviazané
nečistoty nemusia vždy skončiť ako odpad. „Prišli sme s myšlienkou, že
zachytené kontaminanty môžu zmeniť povrchové vlastnosti materiálu tak,
že sa dá ďalej použiť napríklad ako senzor pri detekcii antibiotík.
Tieto fotoluminiscenčné vrstvy slúžia ako včasný varovný systém, ktorý
dokáže monitorovať kvalitu vody v reálnom čase a okamžite identifikovať
prítomnosť rizikových látok,“ priblížila.
Ďalšou zložkou sú nanofotokatalyzátory, teda rozkladače na báze oxidov,
ktoré podľa Melnyk dokážu pod vplyvom svetla rozložiť aj tie
najodolnejšie mikroskopické hrozby, akými sú zvyškové koncentrácie
antibiotík vo vode. „Fotokatalyzátory sa pritom môžu vyvíjať ako
samostatné materiály alebo v kombinácii s adsorbentmi, čím sa v jednom
systéme prepája zachytávanie a rozklad kontaminantov,“ doplnila.
Účinnosť nových postupov overovali vedci priamo na reálnych vzorkách
kontaminovanej vody. Výsledkom sú energeticky menej náročné
environmentálne technológie, ktoré môžu zefektívniť čistenie pitnej,
priemyselnej aj komunálnej odpadovej vody, tvrdí SAV. „Originalita
slovenského výskumu spočíva v cielenej úprave povrchu materiálov na báze
oxidu kremičitého. Zjednodušene povedané, vedci dokážu na povrchu
materiálu vytvoriť aktívne centrá, ktoré fungujú ako malé pasce na
konkrétne znečisťujúce látky - či už ide o ťažké kovy, pesticídy,
pozostatky liečiv alebo iné škodlivé zlúčeniny,“ vysvetlil hovorca.
Tvrdí, že projekt priamo podporuje európske priority v oblasti
bezpečného využívania vodných zdrojov a prispieva k zelenej
transformácii priemyslu.